Sochárka Mira Podmanická rozvíja svoju tvorbu formálne nezaťaženým prístupom k médiu, mimo vžitých a osvedčených trás. Výtvarným myslením, prácou v nových materiálových rovinách a sochársky nepreosiatych témach, zároveň rozširuje priestor, v ktorom sochu a objekt vnímame. A práve priestor predstavuje tému, ktorou je jej tvorba presiaknutá. Inšpiratívne podnety nachádza vo svojom okolí, v miestach, kde býva či pracuje, v spomienkach, snoch i v miestach so stopami po ľudskej prítomnosti. Okrem toho rada veľa cestuje a miesta, ktoré na ňu zapôsobili, predstavujú ďalší tematizovaný okruh.
Zážitky, postrehy a osobnou skúsenosťou pretavené výtvarné reflexie, zhodnocuje spravidla v novom výtvarnom projekte. A tak tvorba Miry Podmanickej pripomína leporelo – jedného autora, jedného tvorivého vyznania, zato na každej strane s prekvapivým a pútavým príbehom.
Na dnešnej výstave predstavuje sériu diel z cyklov Byty a Miesta. Sochárske objekty v polohe portrétnych a miestopisných záznamov, v ktorých stvárňuje súkromné i pracovné prostredie, prírodu ďalekého sveta a zaujímavé stavby.
Objekty, v ktorých sa stretáva vecná skutočnosť s výtvarnou interpretáciou. Fyzická, hmotná stránka veci s vektorom času ľudského života, životnosti stavby a životaschopnosti prírody.
Kresby na porcelán v polohe škíc a pôdorysných náčrtov a k nim sa vzťahujúce mikroinštalácie obydlí, vytvarované z „papier porcelánu“ s faktúrou výšivky na stenách, svojou mierkou a filigránsky cukrárenskou podobou naznačujú vlastnú krehkosť a dočasnosť. Oproti tomu kopce a horské masívy svoju monumentalitu a dlhý vývoj v kresbe geologických vrstiev. Architektonické objekty zas v stavebných moduloch a trámoch zanechané otlačky doby, pamäti a prstov. Je zaujímavé, že postavy v jej dielach sú prítomné iba ako minulá či pomyselná súčasť prostredia.
Abstrahované obrazy priestorov a tvaru, pretlmočené do znakovej štruktúry, sú výsledkom imaginácie, zbavujúcej predmet stvárnenia zbytočných nánosov a šupiek. Sú záverom očistnej cesty k ich obsahovej podstate.
Rukopis a výraz diel Miry Podmanickej formuje súhra témy, často nekonvenčnej materiálovej voľby a výtvarného postupu. Nie všetko, ale mnohé prirodzene súvisí s realizačnými technológiami dostupnými na VŠVU, kde pedagogicky pôsobí, napr. pece, v ktorých sa dá páliť keramika i porcelán. Sochárka sa súčasne programovo orientuje na tvorivé využitie zbytkov vhodných materiálov z okolitých ateliérov, aktuálne umelého dreva. Faktom je, že jej prirodzená zvedavosť, predstavivosť a vôľa experimentovať štartuje imagináciu a rozširuje využiteľný okruh a čokoľvek, čo ju inšpiruje. O čokoládu či textil, výtvarný potenciál našla aj v papieri, sušených kvetoch a na sympóziu v Poľsku sa zoznámila so šamotom, materiálom, s ktorým sa ihneď stotožnila. Nech pracuje s akoukoľvek hmotou, využíva nielen jej vizuálne a fyzické vlastnosti – tvarovateľnosť, štruktúry, kresbu v reze, ale i mentálne kvality a asociácie, ktoré vzbudzuje.
Pre úplnosť – autorkinu prácu s materiálom prestavuje kreslenie, celý register klasických i neklasických sochárskych a keramických postupov, šitie a určite ešte niečo, čo ostalo nevymenované.
Sochárka Mira Podmanická autorskou výstavou „Miesta“ vniesla do priestoru Galérie Statua nový imaginárny priestor a s ním jeho vlastný výraz, históriu, bývalé zameranie a stopy, ktoré život vsadil do rôznych, človekom i prírodou vytvorených priestorových štruktúr.
Xénia Lettrichová
