Vítam Vás na výstave Vysnívané – Grossträumen nášho hosťa, nemeckého sochára Amira Omeroviča.
Narodil sa v roku 1971 v nemeckých Brémach, detstvo strávil v Bosne a Herzegovine, kde má rodinné korene. V 18 sa vrátil späť do Brém, v roku 2002 tam absolvoval na Vysokej škole umení v sochárskom ateliéri, kde je dodnes pedagogicky činný. Okrem školy sa aktuálne venuje tvorbe do verejného priestoru a voľnej tvorbe, ktorú pravidelne prezentuje na samostatných výstavách alebo v malom kruhu tvorivo a priateľsky spriaznených výtvarníkov. S jeho dielami sme sa v Galérii Statua už mali možnosť stretnúť v roku 2018 na spoločnej výstave nemeckých a slovenských výtvarníkov Rýchle spoje.
Výtvarný program Amira Omeroviča napĺňa priestorová tvorba – sochy, figurálne kompozície, objekty a inštalácie. Ťažisko pritom predstavuje komorná plastika, ktorá svojou typickou koncepciou, zväčša malým formátom a naratívnym charakterom, vystihujúcim určitý jav či dej, pripomína krátke literárne útvary.
Obsahová rovina Amirovej tvorby je súhrnne o bytí a živote. Stvárňuje svet súčasného človeka, jeho bežné príbehy i situácie, v ktorých sa ocitá a ktoré formuje vzťah s okolím. V námetoch splýva autorova imaginácia a osobná skúsenosť, schopnosť vcítiť sa do rôznych spoločenských a existenčných okolností i zažité kultúrne vzorce oboch krajín jeho života Bosny-Herzegoviny a Nemecka.
Témy podáva sugestívne, vyjadruje sa v inotajoch, niekedy s jemnou melanchóliou, zato vždy s obrazovým vtipom. Každý detail hrá svoju úlohu a tak je v jeho dielach stále čo objavovať a s pobavením čítať.
Osobitý rukopis Amira Omeroviča súvisí s uplatňovanými výtvarnými postupmi a odvíja sa z morfológie vstupných a priznaných materiálov. Sochár s citom modeluje a odlieva do bronzu alebo – a často – pracuje s nájdenými, väčšinou drobnými predmetmi, pomocou ktorých vytvára asambláže, prípadne ich ďalej, podobne ako plastiky odlieva do bronzu. Následne z nich zostavuje komorné priestorové figurálne kompozície, výrazovo determinované drobnokresbou a vertikalitou. Sú hravé, niekedy surreálne, výtvarne vynaliezavé a výpovedne flexibilné. Špecifikom niektorých je variabilná forma, jednotlivé prvky a figúry na podložke držia vďaka magnetu a tak sa zoskupenie, interakcia i príbeh medzi nimi môže ľubovoľne meniť. A kompozície získavajú ďalšie možné vizuálne a príbehové varianty. Aj malý formát plastík, tvarovo uchopiteľný a schopný koncentrovane nasať tému, patrí k charakteristickým znakom Amirovho výtvarného prejavu.
Kým v komornej tvorbe sochár reflektuje osobné postrehy, inštalácie predstavujú spôsob ako sa vyrovnať s väčším priestorom a súčasne s témami globálnejšieho významu – napr. inštalácia na výstave humornými konotáciami tematizuje budovanie pozícií a neustále preskupovanie síl, jedno či v malej spoločnosti alebo vo svete. Aj vo väčšej mierke stále pracuje s podobným tvaroslovím, ibaže technického pôvodu a objekty skladá, už ich neodlieva do kovu.
Vtip, hravosť, pozitívny pohľad na odpozorované dianie, spolu so sochárskou citlivosťou a zručnosťou sú atribúty tvorby Amira Omeroviča … plus celou tvorbou prerastajúci záujem, zblízka zacielený na dnešného človeka, je v našom priestore, v záplave konceptu a reflektovanej politickej, sociálnej, sociologickej či historickej problematiky, aktuálne trochu opustené, ale veľmi príjemné človečenské osvieženie.
Xénia Lettrichová
