Martin Ščepka: Metamorphosis
4. 9. – 27. 9. 2018
Martin Ščepka: Metamorphosis
4. 9. – 27. 9. 2018
Témou a zároveň i názvom výstavy Martina Ščepku je metamorfóza. A nie náhodou, pretože zmena a proces premeny je symptóm sprevádzajúci Martinovu tvorbu v mnohých rovinách a v celej jej šírke. V stvárňovaných témach, vo variabilite ich interpretácie a navyše i v rôznych médiách. Do jeho tvorivého záberu patrí socha, reštaurovanie, maľba, fotografia, grafika.
Tým, že sa vyjadruje súčasne v odlišných disciplínach a v reštaurátorských prácach sa zároveň vracia po časovej osi dejín umenia späť, je len prirodzené, že sa jednotlivé tvorivé postupy a formy znázornenia prelínajú, navzájom infikujú, prípadne svojou blízkosťou inšpirujú k inovácii. Skrátka, metamorfujú po svojej línii. Slobodne – pretože pocit voľnosti pri voľbe námetu a jeho spôsobu stvárnenia je pre autora dôležitý. Dôležitejší ako ustálený a poznateľný výtvarný prejav.
Vo svojej generácii Martin Ščepka patrí k málopočetnej skupine sochárov – figuralistov. Jednou z nosných inšpirácií jeho ateliérovej práce je vzťah ku klasickému helénskemu sochárstvu v postmodernej reinterpretácii známeho sochára poľského pôvodu Igora Mitoraja. I keď mu je táto vizuálna poloha zjavne blízka, je treba podotknúť, že práve onou priznanou, doslova haptickou bezprostrednosťou skúma možnosť jej autorského rozvíjania a vytvorenia novej platformy s vlastným výtvarným výrazom. Napomáha mu v tom paralelná fascinácia snovosťou a surreálnosťou, ktorými je jeho imaginácia živená. Pod ich vplyvom sa odpútava od reality a v proporciách či anatomickej dokonalosti opúšťa i helenistický kánon. Následne spája figurálne torzá do bizarných kompozícií a novotvarov, často i v kombinácii s drapériou, respektíve architektonickým prvkom. Opakovane zaraďovaným motívom sú napríklad schody. Premena figúry v objekt, transformácia celku na fragmenty, metamorfóza reálneho na ireálne a fantazijné – je to, čo obsahovo napĺňa sochársku tvorbu Martina Ščepku.
Diametrálne odlišnú polohu, prezentovanú na výstave, predstavujú komorné, minimalistické objekty realizované v kameni, kove a skle. Martin Ščepka sa v nich naopak zameriava na tvarovú jednoduchosť a čistotu, na podstatu oprostenú od zbytočných detailov, na súhru a vyznenie materiálovej kombinácie.
Druhým médiom je olejomaľba, v ktorej ďalej rozvíja naznačené, interpretačne vedome neuzavreté, pomerne intímne figuratívne motívy. Pracuje v nich s achromatickými farbami, bielou, rozmanitými odtieňmi a tónmi sivej a šedej až k čiernej, prípadne s formou farebného filtra. Dôležitú pozíciu pripisuje svetlu, ktoré sa v kompozícii tak stáva hlavným modelujúcim, scénickým a náladutvorným elementom.
Príbuznú disciplínu predstavujú kombinované techniky – otlačky, faktúry a kresby na bielom podklade. Rozširujú pole výpovede a poskytujú iný, nový uhol pohľadu na skupinu tém rozvíjanú paralelne i v sochárskej tvorbe.
Martin Ščepka je prieskumník, často a rád skúša nové cesty. I v spomenutej rozmanitosti jeho reflexia súčasnosti a sveta nesie v sebe tajomnosť až mysterióznosť a svojskú retro optiku ako charakteristickú stopu modelujúcu jeho rukopis.
XL
