V roku 1988 uvádzala Klára Kubíková v Galérii Cypriána Majerníka prvú prezentáciu tvorby Štěpána Palu. Ako hosť na podujatí vtedy spieval Peter Lipa. A dnes, po 30 rokoch sa na vrchole tvorivej dráhy obaja umelci pri tej istej príležitosti stretávajú opäť. Verím, že isté náhody, nie sú náhody.
Zhodou iných náhod, tento týždeň na rôznych miestach manželia Palovci otvárajúsvoje autorské výstavy. Obe predstavujú ucelenú, dramaturgicky zostavenú a premyslenú inštaláciu, tvarovanú na špecifický priestor galérie –Zora Nedbalky a Štěpán Statui. Potvrdzujú tak algorytmus prezentácie, ktorý svojím študentom na VŠVU v Bratislave vštepoval guru úvodnej slovenskej sklárskej generácie, profesor Václav Cigler. Súčasne zakotvil v ich výtvarnom uvažovaní smerovanie v línii optického skla, minimalizmu a priestorového myslenia.
Štěpán Pala hneď v úvode svojej celoživotnej tvorby naštepil túto vetvu matematikou. Odrodou, ktorá estetické kvality jeho diel rozširuje a zhodnocuje o vnútorný zmysel. O témy, ktoré interpretujú zákonitosti zmeny a štruktúry priestoru a ktorých exaktné vyjadrenie vytvára obsahovú náplň sochy a predurčuje jej tvar. Sochár koncepčne využíva priehľadnosť skla, zviditeľňujúceho súčasne v jednom vnímanom celku –povedané slovníkom architektúry- exteriér i interiér. Svojimi dielami teda komunikuje nielen v tej podmanivej, výtvarnej, ale i v informatívnej rovine. Všetko, čo sa v plastikách odohráva, ich rozmer, skladba vnútorné delenie, o čom vypovedá ich tvar, má oporu v matematickej zákonitosti, nie v náhode.
Matematika v sebe ukrýva nekonečné množstvo podnetov a z nich práve nekonečno, priestor a ozvena sú témou dnešnej výstavy. Námet rezonuje v jednej línii vo všetkých priestoroch galérie, vždy v inom tóne či žánri. Na úvod v kresbách a v modulovo tvarovaných vertikálach. Pohľadovo nadväzujú Infinity, kruhy stvárňujúce nekonečno, výtvarne silné v bazálnosti a čistote vyjadrenia reálneho javu. V nasledujúcich kvapkách Štěpán rozohráva sekciu alebo postupnú skladbu geometrického objektu. A pre dnešok v zrkadlovej sále Galérie Statua iluzívnu inštaláciu pohybom diváka odhaľujúcu novú kvalitu daného priestoru v jeho vizuálnych ozvenách. A bodku na záver predstavuje objekt Ludolfovo číslo, výborne ilustrujúci transformáciu racionálnej konštanty do étericky výtvarnej roviny.
Zámer budúcich dní, posun v problematike a jej stvárnení, stále však na území matematiky a priestoru, ohlasuje dvojica plastík na tému slávnych moreplavcov minulosti. V gréčtine matematika znamená „milujúci poznanie“. To je tmel, ktorým Štěpán šťastne spája svoje vášne –sklo a výtvarné vyjadrenie.
Na záver s potešením uvádzam, že výstava Štěpána Palu Ozveny nekonečnatvorí súčasť nového projektu Viktora Hulíka Konkrétne leto, ktorý organizuje v medzinárodnom meradle na počesť a populáciu geometrickej abstrakcie. Výtvarného smerovania, v ktorom patrí tvorbe Štěpána Palu rozhodne významné miesto.
Xénia Lettrichova
