Ľahkosť je pojem, ktorý sa mi, síce nie ako jediný, ale medzi prvými, spája s dielami Milana Lukáča. Jeho tvorba má výrazný, ustálený rukopis a udržiava si charakteristický výraz, vďaka ktorým sú sochy, obrazy, kresby, objekty komorné i tie vo verejnom priestore, ľahko poznateľné a autorsky identifikovateľné.
Súčasne ľahko vnímateľné, svojho druhu naratívne, vždy ponúkajúce niečo príjemné, odľahčené a úsmevné na čítanie. A keď aj stvárňuje závažné témy, nerobí tak dramatickým ani príliš expresívnym spôsobom, ale asociatívne otvorenou formou, ktorá sa zľahka dostáva pod kožu a prebúdza predstavivosť. Milanovi je ľahko, pretože je zručný modelér, invenčný, pohotový v riešení nových návrhov a v ich realizácii preferuje spontánne, rýchle a nie príliš nákladné postupy.
Pri formovaní výtvarného programu cítiť poučenie z rôznych zdrojov domácej i zahraničnej tvorby , ktoré však synteticky pretavuje do svojho prejavu, často v kombinácii figurálneho, figuratívneho a abstraktného prístupu.
Figurálna, spravidla modelovaná poloha, býva viazaná na tvorbu do verejného priestoru. Jednou zo známych realizácií je pamätníkmaliara Imra Weinera Kráľa v Považskej Bystrici z roku 2011 .
Figuratívna a abstraktná línia sa viac vzťahuje na komornú ateliérovú tvorbu. Realizuje ju formou asambláže, princípom kompozičnej skladby objektu z reálnych predmetov a ich častí. V našich podmienkach ho využívali sochári Andrej Rudavský, Erna Masarovičová či Jaro Kočiš. Milan Lukáč si princíp adoptoval a adaptoval na svoje poetické, láskavým humorom a literárnym podhubím živené videnie sveta.
Používa nájdené nástroje, ktoré ak by neskončili v zberných surovinách, tak možno na skládke. Krompáče, vidly, lopaty, rýle, šijacie stroje, … časti priemyselných polotovarov, v ňom prebúdzajú predstavivosť a zapínajú vtipné vizuálne spojenia. Inšpiruje sa ich podobnosťou, aj keď len čiastočnou s niekým či niečím reálnym alebo len samotným zaujímavým tvarom, členením a líniou.
Predmety rôzne upravuje, dotvára do nových súvislostí a spája do tematicky naplneného celku.Buď do objektu v jeho finálnej podobe, alebo niektoré, po určitej technologicky podmienenej úprave, odleje a objekty tak získavajú odvodenú a rozvinutú podobu i výraz.
Ďalší tvorivý variant predstavuje kompozícia vyskladaná z väčšieho počtu identických odliatkov jedného predmetu, ako „Kvet workoholika“ vytvorený pôvodne z krompáča a súčasne dobre ilustrujúci spomínané aspekty sochárových myšlienkových a realizačných postupov.
Tým, že zdrojom inšpirácie je primárne hotový predmet alebo polotovar, je zákonite Milanova ateliérová tvorba obsahovo rôznorodá, pričom stvárňované námety sa paralelne objavujú aj v maľbe a kresbe.
Veľkú tému predstavujú variácie do bronzu odliatych stél a abstraktných vertikál so štrukturálnym povrchom. Ďalšiu, rozsiahlu, rozmanitú a vizuálne vďačnú skupinu, tvorí flóra a hlavne fauna, hypertrofovaný hmyz, dobromyseľne karikované sliepky, býky a iné zvery. Medzi nimi má sova, často a v mnohých polohách pertraktovaná téma, až pozíciu autorského znaku. Zaslúžene tak obsadila nielen steny galérie, ale figuruje i v názve výstavy
Xénia Lettrichová
