Milan, Marek a Michal Ormos Ormandíkovci zosobňujú tri generácie výtvarníkov v jednej rodine. S istou licenciou sa dá povedať, že svojou tvorbou – v prístupe k médiu, v zobrazovaných témach, spôsobe ich interpretácie, samotnej veľkosti a koniec koncov i inštalácie – ilustrujú vývoj výtvarného umenia na domácej scéne za uplynulých 60 rokov.
Je to na rok presne, ako Milan Ormandík v ateliéri prof. Kostku na VŠVU v Bratislave, výbornou absolventskou sochou Gauguina, začal formulovať svoj výtvarný program. V čistej a silnej podobe sa premieta práve v komornej figurálnej tvorbe, v osobných ako aj v dejinách umenia frekventovaných témach. Do ich interpretácie vnáša svoju osobnú skúsenosť, premýšľanie a emocionálny rozmer. V rannejšom období charakteristickou, expresívnou štylizáciou a smerom k súčasnosti kľudnejšou, miestami až secesne ladenou modeláciou. Je už jedným z mála bravúrnych sochárov, ktorý nemusí kamuflovať ťažké partie, ako ruky či nohy, a nevyhýba sa ani komplikovaným kompozíciám. Plastiky modeluje v keramickej hline a vypaľuje, prípadne necháva odliať do kovu.
Milan pracuje s priestorom sochy a jej bezprostredným okolím, Marekovou doménou je maľba, teda plocha, farba, štetec. A tiež priestor, do ktorého, ako všetci vieme, programovo svojimi postavami z obrazov v 3D podobe vstupuje, čím s istou naliehavosťou rozvíja resp. dopovedáva tému. Kým Milan podľa všetkého postupuje kľudne, premýšľavo a emóciu znázorňuje, Marek sa emóciou nechá viesť a v procese tvorby, spolu s kinetickou energiou a vášnivým zaujatím, ju premieňa na maľbu. Impulzívnu, koloristicky autonómnu, silnú a údernú. Obraz má namaľovaný pomerne rýchlo a detaily sú pre neho dôležité, len pokiaľ podporia dramatický moment, zámer, výraz tváre či chvíle, ktorú v tej chvíli chce vyjadriť.
Marek absolvoval v roku 1993 VŠVU v ateliéri grafiky a knižnej tvorby u profesorov Igora Rumanského a Dušana Kállaya, Michal Ormos v roku 2015 pražskú Akadémiu výtvarných umení u Tomáša Svobodu v ateliéri nových médií. V tvorbe má široký záber v digitálnej línii, kde jeho platformou sú nekonvenčné foto a video príbehy, ako aj v objektovej tvorbe a site specific inštaláciách. Vtedy pracuje priamo s výstavným priestorom a využíva rôzne materiály i metódy, ako multiplikáciu drobných objektov, ktorými najlepšie vypovie svoj zámer. Flexibilne, mnohotvárne a bez škrupulí reaguje na prostredie, rôzne spoločenské i osobné podnety. Emóciu, teda tú pocitovú líniu stvárňovaného námetu, Michal skôr rozpitve a analyzuje až podstatu.
Ormandíkovci sa vyjadrujú vizuálnym spôsobom v smere od materiálnej k dematerializovanej forme, každý inými prostriedkami a postupmi. I tak je zjavné, že svoju úlohu tu zohrávajú nielen gény, ale aj mémy, kultúrne informácie fungujúce v rámci jedného spoločenstva. Odzrkadľujú sa napr. v spoločnej nevyhnutnosti kresliť, i keď u každého z nich plní kresba inú funkciu. U Milana sochársku prípravu, u Mareka niekedy maľbokresbu, inokedy kresbomaľbu a u Michala formu bezprostredného, rýchleho záznamu. Vospolok sú zaujímavé nie rovnakým, ale príbuzným rukopisom, osobitou, uvoľnenou interpretáciou, silným expresívnym výrazom a charakteristicky štylizovanou fyziognómiou. I tým, že nezávisle na sebe, s jemnou iróniou a svojím spôsobom, reflektujú veľké spoločenské témy, klasické i aktuálne.
Z vystavených sôch sa dá prečítať, že Milan je ponorený do deja. V príbehu má zacielené, modeláciou i koncepciou, na vyjadrenie jeho zmyslu a jedinečnosti. Marek si z toho, čo sa okolo nás deje, s trochou bezmocnosti i viery zároveň, vybral nádej . V sochárskom i maliarskom zhmotnení. A u Michala dominuje pominuteľnosť, kým balóny svietia a vznášajú sa, žijú, keď im dochádza energia, odchádzajú. Je ich 72, toľko ako priemerný vek dožitia muža. Na dorovnanie, vytvoril s trochou optimizmu gaštankovú schému molekuly serotonínu.
Milí hostia a priatelia, v príhovore som využila, čo príležitosť ponúka – porovnaním poukázať na spojitosti, osobitosti a autenticitu výtvarnej tvorby Milana, Mareka a Michala.
Na záver už len ešte krátky pokus o úvahu na tému – čo je šťastie – možno muška zlatá a možno 1. spoločná výstava rodinne spätej trojice MMM.
Xénia Lettrichová
